PESTOVANIE

V tejto časti nájdete články napísané našimi členmi. Nájdete tu napríklad základný návod ako pestovať kaktusy a sukulenty, návod ako ich vysievať a ako bojovať s ich škodcami a ďalšie užitočné informácie k nášmu exotickému hobby. Žiadny návod však nenahradí osobnú skúsenosť a informácie získané od skúsených pestovateľov, preto neváhajte a príďte sa porozprávať o svojich rastlinkách a ich pestovaní na niektorú z klubových akcií. Obohatíte tak svoje vedomosti, získate nových priateľov a určite aj nové kaktusy a sukulenty do vašich zbierok.

Pestovanie kaktusov a sukulentov

Kaktusy pochádzajú prevažne z oblasti Mexika, USA a z niektorých krajín Južnej Ameriky (Argentína, Bolívia, Uruguaj, Čile). V týchto oblastiach majú iné podmienky pre svoj rast (svetlo, teplo, voda) ako u nás. Tento základný návod by mal pomôcť úspešne pestovať kaktusy a sukulenty v našich podmienkach vo vnútri v byte/dome. Aby sme v pestovaní uspeli, musíme sa snažiť čo najviac napodobniť podmienky v ich pôvodnom prírodnom prostredí. Kaktusy majú dve základné fázy, rastovú (jar-leto-jeseň) a odpočinkovú (zima) s rôznymi požiadavkami na svetlo, teplo a vodu.

SVETLO - kaktusy a iné sukulenty vyžadujú čo najviac svetla počas celého roku. Preto ich umiestňujeme na miesta, kde je počas dňa najviac slnka (južné okno, prípadne JV, JZ). V ich domovine je slnečné žiarenie násobne intenzívnejšie ako u nás, preto im doprajeme slniečka čo najviac. V prípade tmavého zimovania ich na jar musíme zatieniť, aby ich ostré jarné slnko nepopálilo a nepoškodilo. Ako tienidlo sa používajú noviny, sieť na tienenie rastlín, sieť proti vtákom, zabielené sklo alebo plast, čokoľvek čo rozptýli prudké priame slnečné žiarenie. Po cca dvoch týždňoch tienidlo odstránime.

TEPLO - kaktusy a iné sukulenty vyžadujú čo najviac tepla počas rastovej sezóny (od apríla do septembra). Platí priama úmera, čím viac tepla tým viac svetla. Počas zimnej oddychovej fázy (október až marec) ich umiestňujeme na miesta, kde je počas dňa svetlo a ideálne aspoň 8-12 °C (garáž, pivnica, nevykurovaná miestnosť). Zimovať ich môžeme aj v úplnej tme, avšak musíme dodržať nízku teplotu cca 7-8°C. V zime sa mierne zvraštia a zvädnú (zatiahnu su do zeme). Na jar sa opäť prebudia a pokračujú v raste. Kaktusy neprežijú dlhodobé zníženie teploty pod 5°C, akýkoľvek aj krátkodobý mráz väčšinu z nich spoľahlivo zlikviduje. Existujú aj plne mrazuvzdorné rastliny, ktoré vydržia našu zimu, avšak musia byť chránené pred snehom a dažďom, ich pestovanie je nad rámec tohto základného návodu.

VODA - s vodou treba šetriť, pretože kaktusy s ňou vedia dobre hospodáriť. Prísun vody závisí od teploty a ročného obdobia. Kaktusy patria medzi sukulentné rastliny, čo znamená že vo svojom tele dokážu zadržať vodu. V najsuchších oblastiach (Čile, Mexiko) v prírode nezaprší aj niekoľko rokov a kaktusy to prežijú. S vodou treba šetriť, pretože kaktusy a sukulenty s ňou vedia dobre hospodáriť. Počas rastovej sezóny kaktusy polievame raz za dva týždne, sukulentné rastliny 1-2x do týždňa. Prvýkrát polievame kaktusy po zimovaní zhruba v druhej polovici marca až 1.apríla, posledný krát koncom septembra. Vždy však až po preschnutí substrátu, čo trvá týždeň až dva podľa druhu kvetináča, substrátu a umiestnenia rastliny. Pokiaľ ich pestujeme v skleníku, tak kaktusy v najhorúcejšom lete nepolievame pri teplotách nad 35°C, pretože im ich obranný mechanizmus nedovolí vodu prijať. Voda, ak jej je v kvetináči veľa, spôsobí odhnitie koreňov a následný úhyn rastliny. Počas zimovania v októbri až marci kaktusy a sukulenty nepolievame vôbec - ani kvapku vody. Počas zimy kaktusy a sukulenty nepolievame a už vôbec nie ak sú umiestnené počas zimovania v tme a v chladnej miestnosti. Ak im dáme vodu, prebudíme ich k rastu a začnú sa vyťahovať a blednúť kvôli nedostatku svetla, ktorého je v zime u nás omnoho menej ako v domovine. Takto poškodená rastlina môže uhynúť, prípadne trvá veľa rokov kým poškodené časti odrastú. Poliatie rastlín pri nízkej teplote v zime znamená takisto úhyn rastliny. Preto kaktusy v zime nepolievame, pol roku bez vody hravo vydržia. Sukulentné rastliny, spravidla s listami, môžeme v zime poliať, 1-2x mesačne, podľa druhu. Konkrétne informácie o pestovaní sukulentných rastlín je nutné zistiť si na internete alebo v literatúre.

SUBSTRÁT - musí byť veľmi priepustný, rýchlo nasiakavý a vyschýnajúci, aby korene neboli dlho vo vlhku. Substrát môžeme zakúpiť, alebo si pripraviť vlastný. V rovnakom objemovom pomere zmiešame piesok, drobný štrk (antuka, drobný keramzit, liapor, perlit, pemza) a záhradnú zem (najlepšia je z krtinca, v prípade núdze aj rašelina). Na spodok kvetináča dáme 1-2 cm drenážnu vrstvu (štrk, keramzit). Rastliny by sa mali presádzať vtedy, ak je priemer rastliny zhodný s kvetináčom, čo je približne raz za 2-3 roky. Nový kvetináč volíme tak, aby medzi telom rastliny a okrajom kvetináča bol 1-2 cm. Najvhodnejší čas na presádzanie rastlín je zimné obdobie alebo začiatok rastovej fázy. Kaktus po presadení NIKDY nepolievame, necháme ho týždeň/dva v pokoji, aby sa zahojili drobné poškodenia koreňov. Polejeme ho až v čase rastu. Kaktusy môžeme hnojiť, no všetkého veľa škodí, preto ich stačí hnojiť 1x na jar a 1x na jeseň. Vhodné je hnojivo s nízkym obsahom dusíka N, viac fosforu P a viac draslíka K (na jahody, ruže).

Pestovanie rastlín v skleníkoch je v princípe rovnaké, avšak vyžaduje si iný prístup (vykurovanie, tienenie, vetranie...). Kaktusy môžeme pestovať aj vonku, tieto takzvane tvrdo pestované rastliny majú pevnejšie a krajšie tŕne a ich vzhľad sa viac podobá na rastliny v prírode. V čase rastovej fázy je dobré ich umiestniť tak, aby na ne nepršalo. Dážď je na polievanie veľmi vhodný, avšak výdatné alebo niekoľkodňové zrážky vedia rastliny zahubiť. Preto rastliny umiestnime na miesto pod sklo, polykarbonát a pod., aby sme mohli množstvo vody regulovať.

NA ZÁVER - kaktusy a sukulenty potrebujú čo najviac svetla, tepla. Kaktusy potrebujú vodu dvakrát do mesiaca v období apríl až október, v zime prezimovanie bez vody a mrazu, pri teplote 7-12 °C. Sukulenty treba polievať v lete častejšie 1-2 za týždeň a v zime buď úplne bez vody, alebo vodu len raz/dva krát do mesiaca vždy po preschnutí substrátu. Informácie o pestovaní danej rastliny si podľa jej názvu zistite na internete alebo v literatúre alebo sa opýtajte predajcu. Záujemcom o tieto exotické rastliny odporúčame návštevu kaktusárskeho klubu KK Nobilis v Bratislave (vždy v prvý štvrtok v mesiaci od 17:30 (okrem júla/augusta, resp. sviatkov a výstav), v Dome klutúry Cultus v RUŽINOVe). Na štúdium odporúčame internet a literatúru, kde nájdu viac informácií o pestovaní konkrétnych rastlín, ich rozmnožovaní, vysievaní semien, ochrane pred škodcami a pod. Za dobrú starostlivosť sa kaktusy odmenia nádherným vytŕnením a kvetmi každý rok.


Vrúbľovanie kaktusov

V tejto časti nášho webu sa budeme venovať vrúbľovaniu kaktusov. Záujemci o vrúbľovanie môžu nájsť na rôznych internetových stránkach množstvo informácií, dokonca aj videá na túto tému prevažne v anglickom jazyku... avšak na slovenských stránkach je toho menej, preto sa posnažíme aspoň trochu napraviť tento nedostatok informácií.

Okrem kaktusov - podložky a vrúbľa budeme potrebovať nasledovné náradie a pomôcky:

  1. ostrý nôž so širokou čepeľou, alebo žiletku z holiacich potrieb či modelárskeho obchodu,

  2. dezinfekciu, najlepšie vo forme liehu z lekárne,

  3. dezinfekčné gázové štvorčeky alebo vata na utieranie noža/žiletky,

  4. vrúbľovacie gumičky, rôznej veľkosti a pevnosti, najlepšie nastrihané z gumených latexových rukavíc,

  5. voliteľne: prášok na zasypanie rany na podložke (hliníkový prášok, záhradkársky prípravok na ošetrenie rán Pellacol, jemný prášok z čierneho uhlia)

  6. nevyhnutne: vhodné počasie (najlepšie okolo 20-25 stupňov, mierne pod mrakom, nie dážď ani prudké slnko a 30-ky teploty), ktoré býva spravidla od jari do jesene.

Kaktus, na ktorý budeme vrúbľovať, sa nazýva podložka. Podložka by mala byť v čase vrúbľovania v raste, dobre napitá, poliata najlepšie dva tri dni pred vrúbľovaním. Existuje množstvo vhodných druhov kaktusov vhodných ako podložky. Najčastejšie sa používajú Myrtilocactus geometricans (slangovo myrtilák), Eriocereus jusbertii, Trichocereus pasacana, Trichocereus pachanoi, Echinopsis eyriesii, rôzne druhy Hylocereusov. Niektorí kaktusári s obľubou používajú aj iné druhy, napr. ferokaktusy, astrofytá, stetsonie, či opuncie alebo echinocerusy. Cieľom článku je ukázať techniku vrúbľovania, nie uviesť všetky podložky. Kto by mal záujem zisťovať, veľmi dobrá je publikácia Igora Drába o Pestovaní kaktusov, kde v jej závere autor uvádza množstvo podložiek a ich kompatibilitu s vrúbľami. V našom prípade budeme používať myrtilák (to sú tie modrasté vysoké stĺpiky vzadu, vľavo sú hylocereusy a vpravo jeden jusbert, v strede je ružové gymnocalycium, obeť pre účely tohoto článku).

Vrúble sú tie časti kaktusov, ktoré budeme po ich odrezaní (či ako odnože, alebo od koreňov) umiestňovať na podložku. Ide o tú časť rastliny, ktorú chceme zachrániť, namnožiť alebo rýchlejšie vypestovať. V tomto prípade pôjde o ružové bezchlorofylové gymnocalycium, ale vrúbľovať môžeme aj iné kaktusy podľa požiadaviek...

Najskôr liehom navlhčíme gázový štvorček a vydezinfikujeme žiletku. Čistota práce je absolútny faktor úspechu pri vrúbľovaní, rovnako ako pri výseve semien kaktusov. Potom zoberieme podložku a zhruba v polovici urobíme čo najviac vodorovný rez. V polovici režeme preto, aby vrchná odrezaná časť podložky mala silu zahojiť ranu, zakoreniť a znova sa mohla použiť ako podložka v budúcnosti. Ak sa nám rez nepodarí viesť na jedenkrát, prípadne rovno, nevadí, ešte to môžeme v ďalších krokoch napraviť.

Po odrezaní vrchnej časti zrežeme šikmo rebrá. Toto má dva dôvody, prvý je že sa tesne pod vrúbľom nebudú tvoriť odnože z podložky, ktoré by mohli vrúbeľ odtlačiť, resp. by rástli namiesto neho. Druhý dôvod je, že sa rezná plocha neprepadne a nevytvorí preliačeninu, ktorá by mohla mať za následok neprirastenie vrúbľa.

Po šikmom orezaní hornej časti rebier na podložke sa budeme venovať vrúbľu. Odrežeme odnož, resp. zoberieme kaktus, ktorý chceme navrúbľovať. Nôž/žiletku znova vydenzifikujeme.

Odrežeme jeho spodnú časť, pričom režeme tak, aby nám zostala väčšia časť, ktorú neskôr dáme na podložku. Skontrolujeme vrúbeľ, či má miesto rezu čisté, bez škvŕn. Ak v mieste rezu zbadáme oranžové, či hnedé škvrny, režeme dovtedy kým je rez čistý bez škvŕn. Oranžové či hnedé bodky znamenajú najčastejšie hnilobou poškodené pletivá a je veľká pravdepodobnosť, že aj keď by sa vrúbeľ chytil, po čase by "odišiel", čiže zhnil.

Znovu zoberieme podložku a teraz sa snažíme urobiť asi 1-2-3 milimetre tenký rez, ktorým vyrovnáme reznú plochu pred umiestnením vrúbľa. Taktiež týmto rezom dosiahneme, že miesto bude čerstvo odrezané a nezaschlo, kým sme sa venovali príprave vrúbľa.

Podložka aj vrúbeľ majú kúsok od stredu v mieste rezu menšiu kružnicu, spravidla inej farby ako zvyšok pletiva. Táto kružnica sú cievne zväzky, ktorými prúdia od koreňov živiny do rastového vrcholu. Cieľom vrúbľovania je prepojiť tieto zásobovacie cesty medzi podložkou a vrúbľom. V ideálnom prípade, ktorý je ale málokedy, sa kružnice dokonale spoja. Väčšinou sa však vrúbeľ umiestni tak, že sa aspoň v dvoch bodoch pretnú jeho cievne zväzky s podložkou. Viď obrázok. Skúsenejší kaktusári vedia, že cievne zväzky majú u rôznych druhov iné priemery, preto sa snažia vyberať a následne zrezávať podložky a vrúble tak, aby sa po odrezaní čo najviac prekrývali.

Po položení vrúbľa na podložku tento mierne pritlačíme, čím vytlačíme spod vrúbľa vzduch a vytekajúce šťavy vrúbeľ mierne prilepia. Vrúbeľ potom zafixujeme niekoľkými gumičkami podľa veľkosti vrúbľa a jeho pevnosti. Počas gumičkovania vrúbeľ jednou rukou pridržiavame, aby nám spod gumičky neodišiel, alebo v horšom prípade pod veľkým tlakom neustrelil preč.

Keď sme zvládli zafixovanie gumičkami, navrúbľovaný kaktus dáme na suché a tienisté miesto mimo dosahu priameho slnečného žiarenia. Niektorí kaktusári zvyknú reznú plochu na podložke po umiestnení a zafixovaní vrúbľa ešte posypať vrstvou hliníkového či uhlíkového prášku ako prevenciu pred rôznymi chorobami. Iní reznú plochu natrú za pomoci štetca hnedým záhradkárskym ošetrujúcim prípravkom na rany Pellacol a niektorí (ako je tento prípad) to nechajú tak ako je na prírodu.

Vrchné časti podložiek upravíme šikmým zrezaním rebier a pripravíme ich na namočenie do práškového stimulátroa zakoreňovania. Po zaschnutí rezných rán, čo je asi tak hodina zrezané vrchy ponoríme do práškového stimulátora a dáme na tienisté miesto zakoreniť.

Navrúbľovaný kaktus po zhruba desiatich dňoch až dvoch týždňoch môžeme vrátiť na pôvodné miesto, kde sme ho dovtedy pestovali. Gumičky odstránime alebo ich necháme na kaktuse a neskôr ich zlikviduje slnečné UV žiarenie a roztrhne ich intenzívny rast vrúbľa. Ak sa nám vrúbľovanie podarilo, po zhruba jednom - dvoch týždňoch bude vrúbeľ pevný, bude v raste a na jeho rastovom vrchole sa budú objavovať nové trńe. Vrúbľovaním dokážeme urýchliť rast pomalých druhov kaktusov. Niektoré vzácne veľmi pomaly rastúce kaktusy rodu Ariocarpus, ktorým trvá viac ako 10 rokov kým od výsevu zakvitnú, dokážu po navrúbľovaní zakvitnúť ešte na jeseň toho istého roku, keď sme ich navrúbľovali. Rovnako ako Thelocactus heterochromus, ktorý tiež nerastie extra rýchlo a potrebuje zhruba 7 rokov na kvet to ako navrúbľovaný zvládne už v druhom roku (na obr. Th.heterochromus, Rio Nazas II, Durango, Mexiko).

Nezabudnite, že po navrúbľovaní pestujete, polievate a hnojíte podložku, ktorá plní pre vrúbeľ funkciu náhradných koreňov. Podložka zvládne aj pestovateľské prešľapy, ako častejšie poliatie alebo dlhšie sucho. Počas pestovania navrúbľovaného kaktusu z podložky priebežne odstraňujeme všetky postupne sa objavujúce odnože, aby všetka energia šla do vrúbľa, ten potom rýchlo narastá a robí vám radosť skorším kvitnutím a viditeľnými prírastkami.

Zimovanie kaktusov a sukulentov

Tohtoročná zima sa aspoň v Bratislave a okolí zatiaľ tvári skôr ako neskorá jeseň alebo začiatok jari. Teploty dnes na Štedrý deň 2014 dosahujú v Bratislave neuveriteľných 13 stupňov Celzia v tieni a na slnku sa dá chodiť aj v tričku, nebyť silného vetra. 

Ak ste doteraz nestihli zazimovať rastliny (platí pre okolie Bratislavy) tak sa im pravdepodobne nič nestalo, pokiaľ nezmokli a nie sú vo vlhkom substráte. Podľa predpovedí by sa už zajtra pozajtra malo ochladiť, takže teraz cez Vianoce je najvyšší čas rastliny premiestniť na zimovisko. Za normálneho stavu počasia, sukulentné rastliny odpočívajú od októbra až do marca. Počas zimovania potrebuje väčšina kaktusov teploty od 7 do 12 stupňov Celzia a uskladnenie v SUCHEJ miestnosti. Ak im môžeme dopriať svetlo je to výhoda, ak nie, nič sa nedeje, bez tak počas našej zimy oddychujú.

Ak máme rastlín málo a sme na tom rovnako s miestom, môžeme rastliny opatrne vybrať z kvetináčov a očistiť korene od substrátu. Takto vybrané rastliny môžeme zabaliť do jednej vrstvy novinového papiera a hoc aj poukladané na seba ich dáme do bedničky a napríklad do pivnice. Vybratie kaktusov z kvetináčov na zimu má tú výhodu, že začiatkom jari rastliny zasadíme do nového substrátu - nemusíme ich potom hnojiť a máme prehľad o zdravotnom stave ich koreňov (pozor na zákernú koreňovku - biele chumáčiky vaty o veľkosti 1-2-3 milimetre). 

Niektoré druhy sú vyslovene teplomilné, napr. pár druhov rodu Ferocactus, všetky Melocactusy, Discocactusy a Uebelmannie. Tie z kvetináčov nevyberáme ale ich prenesieme na parapet do bytu, avšak rovnako ako ostatné kaktusy aj tieto nepolievame celú zimu až do marca. Na obr. sú Ferocactusy z výstavy Kaktusárske sympózium Bratislavská jar 2014:

Ak máme kaktusov viac a nie je čas na ich vyberanie z kvetináča, tak ich umiestnime tak ako sú do bedničiek, a tie napríklad naukladané na seba dáme opäť do suchej miestnosti podľa požiadaviek uvedených vyššie. Šťastlivci, ktorí majú vykurované skleníky - tí už vedia čo s nimi - pre nich tento návod nie je. Im stačí nastaviť teplotu na termostate na 7 stupňov a netrpezlivo čakať na jar. Vo všetkých prípadoch, po skončení zimovania a po prenesení rastlín na ich letné stanovisko musíme rastliny chrániť pred prudkým jarným slnkom, ktoré ich spoľahlivo spáli. Preto ich na jar prvé dva tri týždne pestujeme prikryté novinami, sieťovinou proti vtákom, sklom natretým na bielo alebo iným tieniacim materiálom. Predsa len 3-5 mesiacov zimovania v tme alebo pri našich svetelných podmienkach znamená, že si odvykli od svetla a ich pokožka je citlivá na popálenie.

V období zimovania OKTÓBER - MAREC kaktusy nepolievame vôbec - ani kvapku vody. Už vôbec nie ak sú umiestnené počas zimovania v tmavej a v chladnej miestnosti (garáž, pivnica, schodisko). Ak im nešťastnou náhodou dáme vodu, násilne ich prebudíme k rastu. Výsledkom bude, že sa ich rastové vrcholy zazelenajú a začnú sa vyťahovať a blednúť kvôli nedostatku svetla, ktorého je v zime u nás omnoho menej ako v domovine. V Mexiku sú teploty počas zimy na úrovni nášho teplého jesenného dňa (10 až 20 stupňov) a málokedy tam klesnú pod bod mrazu. Svetla majú kaktusy v domovine tiež násobne viac ako u nás, preto im v ich domovine takéto počasie nevadí. V našich podmienkach však v zime prebudená a takto nevhodným rastom poškodená rastlina môže uhynúť, prípadne trvá veľa rokov kým poškodené časti odrastú. Pletivá rastliny sú oslabené a na jar ich spáli slnko. Ako to nemá vyzerať môžete vidieť na tomto nešťastnom Echinopsise:

Správne pestovaný Echinopsis vyzerá takto nádherne guľato a za správne zimovanie a pestovanie sa nám každoročne odvďačí aj 20 centimetrovým kvetom:

Poliatie väčšiny kaktusov pri nízkej teplote v zime znamená takisto úhyn rastliny. Preto kaktusy v zime nepolievame, pol roku bez vody s prehľadom hravo vydržia. Sukulentné rastliny, spravidla s listami, nie s kaudexom, môžeme v zime poliať, 1 - 2 x mesačne, podľa druhu. Adéniá (Adenium obesum) je vhodné mať vnútri na parapete, pri teplote okolo 18-20 stupňov Celzia a tiež ich približne raz za 10-14 dní poliať. Na púštnych ružiach - adéniách - vidieť potrebu poliatia miernym zvraštením sukulentných kmeňov a ich zmäknutím, vtedy je čas na vodu. Konkrétne informácie o pestovaní sukulentných rastlín je nutné zistiť si na internete alebo v literatúre, keďže ich je veľa a majú rôzne nároky na pestovanie v zime. Odborníci z radov pestovateľov radi poradia na niektorom z kaktusárskych diskusných fór Kaktusárske fórum KK Plzeň alebo Kaktusárske Fórum SK a CZ.

Samozrejme existujú výnimky, napr. malé semenáčiky do veku 1 roku pestujeme plných 12 mesiacov bez zimného odpočinku. Taktiež existujú mrazuvzdorné druhy, ktoré v pohode prežijú našu mokrú a studenú zimu a zvládnu aj dvadsaťstupňové mrazy (Opuntia, Neobesseya, Echinocereus, Coryphantha a pod.)

Vyššie uvedený návod neplatí pre Vianočný kaktus, ktorý má sezónu práve teraz, počas vianoc. Ten práve naopak, umiestnime na teplé a svetlé miesto, ideálne kuchyňa, jedáleň alebo obývačka a polievame ho raz za týždeň až kým neodkvitnú všetky kvety. Vo februári ho potom preložíme na chladnejšie a tmavšie miesto, chodba, schodisko, kde pobudne až do približne októbra, aby nám opäť pre Vianocami zakvitol.


Choroby a škodcovia kaktusov

Aj napriek tomu, že sa našim miláčikom snažíme poskytnúť tie najvhodnejšie podmienky, ktoré sa čo najviac podobajú ich domovine, tak sa občas stáva, že nám rastliny nerastú a neprosperujú tak, ako by sme očakávali. Je pravdepodobné, že ochoreli alebo ich napadli škodcovia. Trpia niektorou z nasledovných chorôb:

1. Živočíšni škodcovia - tých je hneď niekoľko. Zbavujeme sa ich tak, že zakúpime spotrebiteľské balenie vhodného insekticídu. Insekticíd - čiže prostriedok na hubenie živočíšnych škodcov.

Najčastejšie sa na zakúpených rastlinách objavuje vlnatka a koreňovka. Vlnatku spozorujeme veľmi rýchlo a ľahko - v rôznych zákutiach na rastline tvorí také malé vatové chumáčiky, o veľkosti 1-3 milimetre. Vlnatka je cicavý škodca, ktorý sa snaží rastlinu vyciciavať, čím ju poškodzuje a špatí. Maskuje sa práve tými vlnu pripomínajúcimi chumáčikmi. Odhaliť ju je ľahké, no zbaviť sa jej vyžaduje chémiu. Koreňovka je prakticky rovnaká ako vlnatka, s jediným rozdielom, že ide o škodcu, ktorý žije na koreňoch, ukrytý v substráte. Preto ju kaktusár zbadá spravidla až vtedy, keď je namnožená vo veľkom množstve. Škodí rastline viac ako vlnatka, pretože napáda a poškodzuje korene. Ak v stave poškodenia koreňov rastlinu polejeme je pravdepodobné, že zahynie na hnilobu koreňov. Obe potvory vieme zlikvidovať, výborné prípravky s okamžitým účinkom sú Decis, Karate, Talstar v kombinácii so systémovými prípravkami ako Actara, Calypso, Confidor a pod. Po postriekaní alebo zaliatí rastliny postrek okamžite zničí všetkých živých škodcov a súčasne sa systémový prípravok dostane do tkaniva kaktusu. Následne pôsobí ako dlhodobá prevencia proti škodcom. Používame ich podľa návodu ako na okrasné rastliny, do zarobeného postreku pridávame pár kvapiek jari, alebo iného zmáčadla, pretože obaja škodci majú voskovitý povrch tela, kam by sa postrek bez zmáčadla nemusel ani dostať. Pri použití insekticídov vždy vetráme.

Jedným postrekom sa škodcu nezbavíme. Proti týmto škodcom musíme postrek znova opakovať o týždeň až 10 dní, pretože sa z nakladených vajíčok vyliahla nová generácia vlnatky a koreňovky. Pri väčšom počte rastlín pomáha zarobiť postrek do väčšej nádoby, napr. 10-15 litrové plastové vedro, do ktorého potom celú rastlinu v kvetináči ponoríme. Sledujeme unikajúce bublinky a keď po pár minútach bublinky prestanú vychádzať na povrch, máme istotu, že rastlina je dostatočne zavlažená a že sa postrek dostal všade. Takto postupujeme so všetkými rastlinami v zbierke. Postrek nemusíme meniť pre každú rastlinu, stačí po niekoľkých namočeniach, keď je už značne znečistený od zeme z kvetináčov. Pri menšom počte rastlín je možné škodcov zlikvidovať bez chémie tak, že každú jednu rastlinu vyberieme z kvetináča, očistíme korene a dôkladne škodcov manuálne napr. štetcom odstránime. Rastliny po čase kontrolujeme, či sa potvory znova neobjavili. Preventívnu záôievku odporúčam vždy pred zazimovaním rastlín.

Ďalší, oveľa horší škodca, ktorého voľným okom prakticky nevidieť je sviluška, alebo ľudovo nazývaný červený pavúčik. Je to miniatúrny pavúčik, ktorý má veľkosť 0,1 milimetra a rôzne sfarbenie tela od červenej, oranžovej, zelenej až po tmavú skoro čiernu farbu. Rastlinám poškodzuje najmä najmladšie časti vyciciavaním štiav. Poškodenú rastlinu zbadáme tak, že vyzerá akoby jej rastový vrchol posypali jemne hrdzavým práškom, prípadne na rastline objavíme rôzne deformácie (zakrpatené tŕne, väčšie akoby spálené poškodené miesta). Pri detailnom pohľade nájdeme na spodnej strane listov sukulentov alebo medzi rebrami a tŕňami jemnú pavučinku, ktorú sviluška vytvára. Pomôže opäť chémia, kombinovaný opakovaný postrek prípravkom OMITE a NISSORUN svilušku spoľahlivo zlikviduje.

Kaktusy majú aj ďalších škodcov, molice, vošky, háďatká, sciary a pod. Na väčšinu z nich zaberie to čo na vlnatku a koreňovku. Samostatnou kapitolou sú slizniaky, mravce, prípadne mačka, pes, rodinní príslušníci a kaktusári sami Biologickej ochrane kaktusov sa budeme venovať nabudúce.

2. Vírusové a bakteriálne ochorenie - tieto spôsobujú černanie rastlín, fľakatenie, blednutie, rôzne prevažne farebné škvrny, ktoré rastlinu špatia až po následné uhynutie rastliny. Proti týmto chorobám spravidla neexistuje liek, preto kaktusári odporúčajú postihnuté miesto odrezať alebo poškodenú rastlinu zlikvidovať spálením alebo vyhodením do smetí. Tu je nutné poznamenať, že aj bežná príčina ako poškodené korene alebo zlý spôsob pestovania má podobné príznaky, avšak rastlinu pri zlom pestovaní je možné ešte zachrániť.

3. Hubové ochorenia a plesne - huby spôsobujú hnednutie a červenanie koreňov a krčkov rastlín až po následnú hnilobu koreňov a teda úhyn rastliny. Najčastejšie sa tieto choroby objavujú pri výsevoch, kde mladé klíčence držíme vo vlhku bez cirkulácie vzduchu. Proti týmto chorobám sa dá bojovať dvoma spôsobmi. Prevenciou - t.j. dobrými podmienkami alebo opäť chémiou, tzv. fungicídmi. Medzi dobré podmienky patrí čerstvý vzduch a vetranie rastlín, rovnako ako šetrenie s vodou, pretože trvalá vlhkosť substrátu je jednou z príčin odhnívania koreňov rastliny. Pokiaľ hniloba zasiahla iba časť rastliny, túto treba odrezať a rastlinu nechať zaschnúť. Ak odišli korene ale vrch rastliny je zdravý, treba sa pokúsiť o jej zakorenenie. Plesne biele a sivé sa objavujú najmä vo výsevoch, u starších rastlín málokedy. Pomôže vetranie a postrek Merpanom (voľakedy sa používal Fundazol). Ako prevencia proti hnilobe krčkov semenáčov sa používa Previcur, ktorý sa dáva do zálievky pri výseve semien kaktusov a sukulentov. Fungicídov je veľké množstvo, avšak majú jednu výhodu, aj keď nepoznáme presné príčinu ochorenia, môžeme niekoľko fungicídov vzájomne skombinovať a pokryť tak široké spektrum týchto hubovitých chorôb. Medzi osvedčené fungicídy patria vyššie uvedené Previcur a Merpan, ako aj Acrobat, Discus, Dithane, Rovral, Novozir, Talent, Teldor, Zato a iné. Medzi biologické a preventívne "fungicídy" patrí Polyversum a Quadris, avšak ich pôsobenie je limitované na substrát, ktorý nesmie byť čisto minerálny (musí obsahovať aspoň trochu zeminy) a v prípade že sú tieto bio organické postreky použité, už nemôžu byť použité tradičné chemické látky.

Výsev semien kaktusov

Katalógy semien kaktusov sú už v obehu, takže sa pomaly rozbieha sezóna výsevov. Tento návod je určený pre tých, ktorí vysievať kaktusy ešte neskúšali. Výsevy sú pritom veľmi elegantná a zaujímavá metóda ako získať vlastné kaktusy. I keď dopestovať ich do kvetuschopnej veľkosti chce už trochu umenia. Existuje mnoho ďalších návodov, líšiacich sa hlavne druhom použitého substrátu, tu je pre názornosť a jednoduchosť získania použitý výsev do perlitu.

Čo potrebujeme:

Agroperlit, kvetináče 4x4 cm, výsevnú misku s priesvitným vrchnákom, postrek proti hubám a plesniam - padaniu semenáčov (Previcur 607, Dithane 45, Champion 50 alebo Polyversum), fungicíd prášok na morenie semien (napr. Fundazol, Merpan 80WG alebo podobný), stimulátor Atonik, menovky, vodeodolnú fixku, rýchlovarná kanvica, fľašu s prevarenou vodou, malú krabičku (napr. z liekov, alebo obal z kinderka). A semená kaktusov.

Predtým ako začneme samotný výsev dáme prevariť vodu z vodovodu do rýchlovarnej kanvice. Necháme ju vychladnúť na takých 40 stupňov, na dotyk je teplá. Potom ako vychladne ju prelejeme do fľašky. Zoberieme výsevnú misku, kvetináče a perlit. 

Do kvetináča naberieme perlit rovno z vrecka. Používam 3 litrové balenie Agroperlit. Je skladné a dobre sa s ním manipuluje. Dostať kúpiť aj väčšie balenia.

Takto takmer po vrch naplnený kvetináč dáme do výsevnej misky. Miska má veľkosť, že sa do nej presne zmestí 12 kvetináčov, avšak my ich tam dáme zatiaľ len 11. Potom zoberieme vopred pripravenú fľašu s vodou, do vody pridáme podľa predpísanej koncentrácie Previcur 607 (prevencia proti hubovým chorobám a plesniam) a stimulátor klíčenia Atonik. Na 1 liter vody sa dáva 2ml Previcuru a 2ml Atoniku. Vznikne zelenkavo sfarbený postrek, ktorý v mieste kde má byť 12.-ty kvetináč nalejeme do výsevnej misky. Do misky vložíme aj posledný 12ty kvetináč.

Odvážnejší môžu liať veľmi opatrne aj priamo na perlit v kvetináčoch, no chce to pevnú ruku a trochu praxe. Perlit je veľmi ľahký a pri prudkom poliatí sa ním naplnené kvetináče nadvihnú, krátko si zaplávajú a prevalia sa a je vymaľované...

Vodu treba liať opatrne a pomaly, pretože keď jej dáme veľmi veľa, musíme ju po nasiaknutí substrátu vyliať. Kvetináče s perlitom vodu rýchlo nasiaknu čo zbadáme tak, že sa leskne povrch perlitu. V miske nesmie zostať žiadna voda, alebo len minimum, okrem tej čo je v substráte. Pripravíme si menovky, na ktoré napíšeme názov kaktusu alebo číslo pod ktorým vieme druh identifikovať.

Semená nasypeme na ruku, prisypeme na ne trochu fungicídu a semená prstom druhej ruky pomrvíme, čím sa na ne prášok nabalí. Takto pripravené semená sypeme do menovkou označeného kvetináča. 

Obaľovanie semien v ruke sa z bezpečnostno hygienických dôvodov dá obísť použitím nejakej krabičky, najčastejšie používam krabičku z prúžkov z glukometra, dá sa však použiť obal z fotografického filmu, obal z kinder vajca, alebo čokoľvek podobného tvaru s vrchnákom. Vtedy stačí semená nasypať do krabičky, pridať trochu fungicídneho prášku, zavrieť, dobre pretrepať a po otvorení rovno sypať do pripraveného kvetináča.

Takto postupujeme až kým nie je miska vysiata. 

Zavrieme ju priesvitným krytom. Ak sme postupovali rýchlo, vrchnák sa o chvíľu zarosí. Misku umiestnime na svetlé miesto (parapet na okne) a kde sú teploty cez deň do 25 a v noci okolo 18-20 stupňov C. Vo všeobecnosti toto väčšine druhov na klíčenie vyhovuje, čiže je to bežná izbová teplota. 

Ideálne je dať misku s výsevom na okno, kde nepečie priame slnko. Stačí aj pár minút priameho slnečného žiarenia a semenáče sa uvaria a je po zábave. Spoznáme to tak, že vyklíčené semenáče zblednú, zožltnú, zbelejú, spriesvitnia a ostane po nich len vonkajší obal s tŕňmi a naša snaha bola márna. Ak nemáme inú možnosť, len to dať na južné okno, pomôže ak krabičku prikryjeme 2 mikroténovými vreckami alebo medzi misku a okno oprieme biely kancelársky papier. Tieto opatrenia rozptýlia svetlo a zamedzia spáleniu semenáčov.

Prvé semenáče vyklíčia po 1 až 2 týždňoch. Niektorým to ale trvá kratšie, už po 2-3 dňoch (Astrophytum, Frailea) ale aj nehoráyne dlho, rádovo mesiace ako napr. rodu Opuntia. Misku so semenami dáme na vhodné miesto podľa toho v ktorom mesiaci vysievame. Ideálne je umiestniť misky pod žiarivky ak vysievame v zime (október až február). Ak vysievame od marca neskôr, žiarivky nepotrebujeme. Pri nedostatku svetla sa semenáče neprimerane vyťahujú do výšky a sú bledozelené. Pri nadmernom svelte chytajú od sýto zeleného aj ružové, oranžové alebo červenkasté sfarbenie, to nie je na škodu, čím viac svetla tým lepšie.

Misku necháme zatvorenú, až kým väčšina semien nevyklíči. Neotvárame ju, len kontrolujeme klíčenie, prípadne výskyt plesní. Po dvoch týždňoch misku otvoríme a kryt posunieme tak, aby ostala asi 1 centimetrová medzera. Semenáče dostanú vzduch, chytia tmavšiu zelenú farbu. Po pár dňoch, môžeme dať kryt preč úplne. Semenáče zalievame 1-2 krát do týždňa. Keď semenáče podrastú, to býva po 1 až 2 mesiacoch a majú už vyvinuté tŕne, tak ich môžeme buď presadiť do bežného substrátu a ďalej ich pestovať ako normálne kaktusy alebo ich necháme v kvetináči s perlitom a podľa toho ako sa na seba tlačia ich v ňom pestujeme ešte pár mesiacov. Substrát môže aj preschnúť, to im vôbec nevadí. V tomto prípade však do zálievky pridávame aj hnojivo. Mne sa osvedčilo hnojivo Kristalon plod a kvet, alebo Kristalon Jahoda, alebo Kristalon Rododendron. Keď majú semenáče málo miesta presadíme ich do bežného substrátu (všetky zložky rovnalý pomer antuka, piesok, pemza/štrk, rašelina) a pestujeme ďalej. Ak sme vysievali na jar, prvú zimu už zvládnu ako veľké Kaktusy, t.j. bez záleivky. Ak sme vysievali na jeseň, v zime, pestujeme ich prvú zimu pod žiarivkami v teple a s pravidelnou zálievkou.

Na margo chémie: niekto nepoužíva žiadnu chémiu. Niekto si vystačí len s postrekom 3% peroxidu vodíka po vysiatí semien. Niekto do zálievky hodí jeden dva kryštáliky hypermangánu (vznikne ružovo fialový roztok manganistanu draselného) a to je celá prevencia. Niekto používa Polyversum alebo Sivitech, avšak ten sa dá použiť len na substrát ktorý obsahuje pôdu, takže v prípade perlitu, čistého piesku, čstej antuky a pod. je nepoužiteľný. Najdôležitejšia je čistota počas prípravy a samotného vysievania, takže ideálne je počas výsevu nejesť, nepiť a udržať miesto počas postupu prakticky sterilné.

Ako vidíte, návod je síce dlhý avšak jednoduchý, tak prečo to neskúsiť ?

Náklady - orientačne podľa obchodu:

Previcur 607 (2 x 10ml) 3 eurá

Merpan 80 WG (3x5 g) 2 eurá - náhrada fundazolu (update 2020 = už sa nepredáva)

Atonik (50 ml) 4 eurá

Výsevné misky 50 centov za 1 misku (AlvexGarden, s priesvitným vekom na 12 kvetináčov, dajú sa použiť rôzne iné, od tvarohu, misky na jedlo, ...)

Agroperlit (3 L) 1,5 eura

Kvetináče 4x4 cm 8 centov za 1 kus (AlvexGarden)

Menovka 4 cm 0,67 Eur za 50 ks

Ostatné položky sú bežne dostupné v byte, dome...

Ak sa výsev podarí, potom to v miske vyzerá takto nejako:

Po cca 1 mesiaci od vysiatia:

O ďalší mesiac neskôr:

A po zhruba pol roku to môže vyzerať takto:


Návod na žiarivkový kultivátor

UPDATE 2020:

Tento návod má 10 rokov a v čase jeho vzniku boli LED svietidlá nedostupné a žiarivkové trubicové boli všade. Dnes je situácia iná a spomínané svetlá sú už nedostupné, sú nahradené špecializovanými rastovými LED svetlami, pásmi, červeno modrými svietidlami  a pod plus mínus v podobných cenách avšak s menšou prácnosťou. Návod ako inšpirácia však poslúži aj dnes.

Samotný návod:

Malé semenáče potrebujú veľa svetla pre svoj zdravý vývin a rast. V období výsevov, čo je najčastejšie skorá jar alebo neskorá jeseň je žiaľ slnečného svetla pomenej. Ani intenzita svetla nie je ako v lete. Preto ak máme k dispozícii výsevný aparát, môžeme vysievať semená kaktusov a sukulentov nielen v tomto období ale vlastne po celý rok. Semená a semenáče úspešne strávia svoje prvé dva až tri mesiace života pod svetlom práve vďaka takémuto zariadeniu. Zostrojiť zariadenie ktoré poskytne veľa svetla nie je až také zložité. Naopak, je to hrozne rýchle a jednoduché. Možno máličko drahšie ale tá rýchlosť stojí za to.

Potrebujeme: žiarivkové svetlá, niekoľko drevených latiek, predlžovačku s veľa zásuvkami, pár samorezných skrutiek, krížový skrutkovač, časovač do zásuvky.

Používam žiarivkové svetlo značky OPPLE, model FISB T5 14N, distribuuje ho česká firma www.fulgur.cz a u nás sa dá zakúpiť napr. v Hornbachu. Jeho najväčšou výhodou je to, že v sebe obsahuje všetku elektroniku - tzv. elektronický predradník so studeným štartom a preto netreba nič ako štartér a tlmivku letovať a zapájať. Len pripojiť do zásuvky a to zvládne každý. Používam 14W žiarivky, pričom samotná trubica typu T5 má dĺžku 56 cm a celé svetlo 59 cm.

Svetiel je niekoľko dĺžok: 14W merajú 59 cm, 21W majú 89 cm a 28W majú 119 cm.

Najprv si odmeriame miesto, kam umiestnime aparát. Ja ho mám na stole, takže som sa nemusel nijako obmedzovať rozmermi. Aparát sa dá umiestniť aj do nábytkovej zostavy, medzi police, do zásuvky, kdekoľvek aj do úplnej tmy, žiarivky poskytnú dostatočne veľa svetla. Svetlá majú rôzne rozmery podľa výkonu žiariviek. Odstup žiariviek by mal byť asi 10-11 cm medzi sebou takže podľa našich konkrétnych možností si určíme dĺžku svetiel, počet svetiel a tým pádom veľkosť dreveného rámu, ktorý si následne zhotovíme. V mojom prípade to boli štyri drevené latky narýchlo spojené samorezkami. Označíme si rozostupy svetiel a naskrutkujeme dodané úchyty svetiel. Inštalačné body, čiže miesta naskrutkovania úchytov na drevený rám, do ktorých sa potom zacvakne samotné svetlo sú podľa výrobcu svetiel v takýchto vzdialenostiach: 14W 51 cm, 21W 81 cm, 28W 111 cm. My si ich však môžeme prispôsobiť podľa potreby. Samotný úchyt vyzerá takto:

Po zostrojení drevenej konštrukcie napr. z latiek, na ňu priskrutkujeme plechové úchytky - držiaky svetla. Do nich potom zasunieme celé svetlo. 

Vložíme žiarivkovú trubicu a pripojíme ku každému svetlu dodaný elektrický kábel. Jednotlivé káble pripojíme k predlžovačke s viacerými zásuvkami a tú pripojíme do elektrického časovača, pretože semenáčom naozaj netreba svietiť viac ako 12-14 hodín denne. Hotovo.

Náhradné trubice sa dajú dokúpiť zvlášť, existujú v rôznych dĺžkach, výkonoch a odtieňoch bielej. Ja používam 4 studené a jednu teplú. Výhoda týchto konkrétnych svetiel je aj to, že sa dajú do seba zapájať ako lego a tak podľa potreby predlžovať alebo skracovať rozmery aparátu. Treba tomu síce prispôsobiť drevený rám ale je to rýchle a jednoduché. Ak máme napr. 6 krátkych 59 cm svetiel, možeme to zapojiť ináč a urobiť 3 svetlá 118 cm. Podľa výrobcu sa dá za sebou zapojiť až 10 svetiel...

Kto chce, môže si aparát prikryť alobalom, na lepšie odrážanie svetla nadol a udržovanie teploty. Ja tam žiadny kryt nemám a je to v pohode.

Neskôr som ešte pripojil ventilátor z PC na rýchlejšie preschnutie povrchu substrátu a semenáče asi aj lepšie vytŕňujú keď tam stále prúdi vzduch. Prúdiaci vzduch je výborný aj ako prevencia proti plesniam a iným hubovitým ochoreniam maličkých semenáčikov. Drevený rám so svetlami sa dá umiestniť na konštrukciu, ktorá umožňuje nastavenie výšky žiariviek nad semenáčmi. Tvorivosti sa medze nekladú...


Orientačné ceny svietidiel v čase tvorenia návodu v roku 2010:

Celé svetlo:

Opple fulgur 14w 13,77€

Opple fulgur 21w 17,22€

Opple fulgur 28w 21,34€

Náhradné žiarivky typu T5 Philips:

14w 1200lm 7,26€

21w 1900lm 7,26€

28w 2600lm 8,13€

35w 3300lm 8,13€

39w 3300lm 8,13€

49w 4300lm 8,13€

Náhradné žiarivky typu T5 Opple:

14w 952lm 6,29€

21w 1575lm 6,69€

24w 1680lm 7,46€

28w 1764lm 7,15€

39w 2340lm 10,12€

lm = svietivosť v lumenoch.

Teploty svetla sú tri, 2700K teplá biela, 4000K biela, 6500K studená biela. Pre kaktusové semenáče sú vhodné biela alebo teplá biela. Použitie čisto studených trubíc spôsobí neúmerné vyťahovanie semenáčikov. Životnosť žiariviek je asi 8000 hodín, čo pri 12 hodinovom svietení denne znamená asi dva roky nepretržitého prisvetľovania semenáčom.